Bodáme sa do krkov

S prázdnymi rukami stojíme oproti sebe. Pohľady kričia, ústa sú slepé. A my sa bodáme do krkov. Ostré čepele, iskry v srdciach, nože horúce od krvi, ktorá maľuje na steny abstraktné obrazy. Živé obrazy. Obrazy o nás. Štetce sú suché, plátno červené. A my sa bodáme do krkov. Najvyšší prejav láskyza hranicami tohto materiálneho sveta. Vo vesmire plnom stratených duší stojíme oproti sebe s čistým, zakrvaveným štítom a bodáme sa do krkov. Milujeme sa. A predsa sme uväznení v izbe bez života, s abstraktnými obrazmi. Živými obrazmi. Nevedomosť sladká. Nože vedia všetko a my horíme láskou, silnejšou, než všetky sily prírody. Mystická láska a naše nože zabodnuté do krkov. Brutalita ako dôkaz našich citov. Nik nám nikdy nedá viac, ako my si dávame v izbe bez duší, plnej živých abstraktných obrazov. Len my a naše nože.