Vstupenky vypredané
Nekonečné rady nedočkavcov
Domáhajú sa do zamknutých dverí.
Divadlo prázdne
Sedadlá zapadnuté prachom
Zívajú prázdnotou.
Vo vzduchu stovky a tisíce škrabošiek
Upierajú hladné prázdne pohľady
Na stojaceho herca na hľadisku.
Opona nasiaknutá hnisom
Voľne si povievajúca v bezvetrí.
Mučiaci pocit nedocenenia
Rozožierajúci vnútro herca
Plného odhodlania oddať sa svojej roli.
Stotožňuje sa s ňou?
Kto tuší? Škrabošky volajú na slávu
Reflektory blikajú
Komparz rodí nejasné siluety
Ich tiene nedovolia rozoznať,
Kde končí moje telo a začína tvoje.
A herec len stojí a umiera
V šialenom aplauze...