V lete cez prázdniny som isté kratšie obdobie robil ako operátor call centra. Viem. Nechcená práca otravovať ľudí cez telefón počas ich voľného času. Čo už, vtedy som aj tak nič lepšie nenašiel. V práci sa náš tím denne stretával s odmietnutím klienta po prezentácii daného výrobku. Nečudujem sa, veď kto by si kúpil hocaký výrobok/službu cez telefón bez toho aby si daný produkt prezrel osobne? Čo ma však skutočne zarážalo, pár krát som sa stretol s absolutným odmietnutím klienta a následným zrušením hovoru skôr, než som sa stihol predstaviť. Čo ak mu volala milá usmievavá pani so sexi hlasom, že vyhral tučný balík peňazí? Alebo že jeho blízky je v ohrození a potrebujú okamžitú asistenciu volanej osoby?
Kamarátovi sa pred istým časom stal nepríjemný incident. Kráčajúc na internát v neskorých večerných hodinách ho prepadli dve neznáme maskované osoby s nožíkom v rukách. Kamarát odhodil tašku a začal utekať smerom ku ceste s úmyslom zastaviť okoloidúce autá a požiadať o pomoc. Po istej dobe mu zastavila dodávka a šofér sa pýta: ,,Čo potrebuješ?“ ,,Dvaja chlapíci s nožmi v ruke sa ma snažia prepadnúť!“ ,,A čo ja s tým?“ Kamarát mal šťastie, že útočníci sa zľakli zastavenej dodávky a utiekli bez toho, aby mu niečo ukradli.
Nejde mi do hlavy, kde sa v ľuďoch berie toľká pasivita. Neuvedomujú si pred koľkými príležitosťami zavreli dvere bez toho, aby o tom vôbec tušili? Kde sa stráca ľudská zvedavosť, chuť vrhnúť sa do niečoho nového? Ako si môžu nechať utiecť život popod nos?
