Nesúď knihu podľa obalu

Príslovie tak známe, tak často spomínane, no predsa tak málo uplatňované. Skôr mám pocit, že ľudia robia presný opak. Dojem a vzhľad sa v nás zafixujú a netrápi nás, či niekto iný kvôli nášmu prvému názoru netrpí. Človek si povie, čo také strašné sa môže stať, keď sa v niekom/niečom zmýli. No niekedy môže tento nevinný ,,omyl“ prerásť do veľkého problému, rozvráteniu vzťahov, či dokonca nenávisti. Sám som to zažil, a preto by som rád na túto ľudskú ,,vlastnosť“, či skôr zvyk upozornil.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (1)

Bol som punkáč. V 15 rokoch som okúsil tvrdú hudbu a zapáčila sa mi. No nebolo to len o hudbe. Súhlasil som so všetkými názormi, ktoré punkeri presadzovali. Anarchizmus, antifašizmus, sloboda,... Koncerty a vínko cez víkendy. No nevykašľal som sa na školu. Neutekal som z domu, ani som nezačal brať drogy, čo si ľudia s punkom často spájajú. Pohyboval som sa v skupine ľudí, ktorí sa svojim vzhľadom značne odlišovali od spoločnosti. Na odvrácanie pohľadov obyvateľov nášho mesta vždy, keď sme prechádzali cez námestie, sme si zvykli. Rodina mala s mojim životným štýlom samozrejme problém. Zakazovali mi stýkať sa s mojimi priateľmi, podozrievali ma zo závislosti na drogách a chodenia poza školu. Pýtali sa ma, prečo som sa vykašľal na starých kamarátov. Odpoveď je jednoduchá. Nemám záujem stráviť každý večer v krčme, ako to mali oni vo zvyku. Myslíte, že rodičia zmenili názor? Ani náhodou, stále mi vravievali, nech sa vrátim ku starej partii zo základnej školy. Len preto, že na prvý pohľad vyzerali tak, ako si spoločnosť predstavuje. Nejeden z našej partie sa s týmto problémom pravidelne stretával. Boli sme grázli, alkoholici, feťáci, považovali nás za kriminálnikov, či bezdomovcov. Paradoxom je, že spoločnosti sme nikdy ničím neublížili, ba naopak. Organizovali sme hudobné koncerty, prednášky, či premietania o zaujímavých témach, diskutovali sme o súčasných problémoch spoločnosti a snažili sme sa nájsť riešenia, organizovali sme športové podujatia, výstavy, protestovali sme proti drogám, kapitalizmu, rasizmu a fašizmu. Vo svojej podstate sme boli aktivistami, ktorým na niečom záležalo. Problém bol v tom, že sme sa na prvý pohľad radikálne odlišovali od spoločnosti, ktorou sme beztak pohŕdali. Tento problém prerástol do konfliktu s mojou tetou, ktorá označila mojich kamarátov spoločne so mnou za spodinu spoločnosti, nevzdelancov a alkoholikov. To mi hovorí 40 ročná žena, ktorá si na staré kolená robí vysokú školu. Pritom každý z tých starších študoval na univerzite s chuťou a s cieľom dokončiť si vzdelanie. Nevedomosť je sladká...